<mods:mods xsi:schemaLocation="http://www.loc.gov/mods/v3 http://www.loc.gov/standards/mods/v3/mods-3-3.xsd" version="3.3" xmlns:mods="http://www.loc.gov/mods/v3" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance"><mods:titleInfo><mods:title>Ўзбекистонда кунгабоқар селекциясининг тарихи ва ҳозирги ҳолати</mods:title></mods:titleInfo><mods:name type="personal"><mods:namePart type="given">М. К</mods:namePart><mods:namePart type="family">Луков</mods:namePart><mods:role><mods:roleTerm type="text">author</mods:roleTerm></mods:role></mods:name><mods:name type="personal"><mods:namePart type="given">Ж. Ш</mods:namePart><mods:namePart type="family">Эргашев</mods:namePart><mods:role><mods:roleTerm type="text">author</mods:roleTerm></mods:role></mods:name><mods:abstract>Кунгабоқарнинг &amp;nbsp;уруғида &amp;nbsp;сақланадиган мой, &amp;nbsp;экологик &amp;nbsp;тоза маҳсулот ҳисобланади. Ер юзида&amp;nbsp; аҳоли истеъмоли учун асосан кунгабоқар мойи ишлатилади. Кунгабоқарнинг бирламчи &amp;nbsp;келиб чиқиш маркази Шимолий Америка, иккиламчи маркази Европа (Испания) ва учламчи марказ Россия&amp;nbsp; ҳисобланади, Россияда кунгабоқар селекцияси ишлари 1912-1913-йилларда бошланган пайтларда унинг уруғидаги мой миқдори ўртача 20-25 % ни ташкил этган. &amp;nbsp;Селекционер олимларнинг машаққатли изланишлари натижасида ҳозирги пайтда экилаётган кунгабоқар навлари уруғининг мойлилиги&amp;nbsp; 56 % гача&amp;nbsp; етказилди.</mods:abstract><mods:originInfo><mods:dateIssued encoding="iso8601">2024-08-06</mods:dateIssued></mods:originInfo><mods:originInfo><mods:publisher>"Research Science and Innovation house" LLC</mods:publisher></mods:originInfo><mods:genre>Maqola</mods:genre></mods:mods>