<mods:mods xsi:schemaLocation="http://www.loc.gov/mods/v3 http://www.loc.gov/standards/mods/v3/mods-3-3.xsd" version="3.3" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xmlns:mods="http://www.loc.gov/mods/v3"><mods:titleInfo><mods:title>«Seleksiya uchun kalta poyali yumshoқ bugdoyning yotib қolishga chidamli nav namunalarini ўrganish. »</mods:title></mods:titleInfo><mods:name type="personal"><mods:namePart type="given">Қаршиева Умида</mods:namePart><mods:namePart type="family">Шукуровна</mods:namePart><mods:role><mods:roleTerm type="text">author</mods:roleTerm></mods:role></mods:name><mods:abstract>Дунё бўйича буғдой (Triticum aestivum L.) асосий озиқ-овқат экини хисобланиб, унга бўлган талаб ва ишлаб чиқариш паралелл равишда ўсиб бормоқда. «БМТ халқаро ташкилотининг маълумотига кўра жаҳонда умумий дон етиштириш 2 млрд 450 минг тонна атрофида бўлиб, шундан 2 млрд 194 минг тоннаси донли экинлар (буғдой, жавдар, арпа, сули, тритикале, шоли, маккажўхори, жўхори, тариқ, маржумак), 256 млн тоннаси дуккакли дон экинлари улушига тўғри келади.»[1]. Юмшоқ буғдойнинг калта пояликни назорат килувчи генларидан фойдаланиб серҳосил, дон сифати юқори, касаллик ва зараркунандаларга, ётиб қолишга, муҳитнинг ноқулай омилларига чидамли навларини яратишга йўналтирилган илмий-тадқиқот ишларини ўрганиш муҳим илмий-амалий аҳамиятга эга ҳисобланади.
&amp;nbsp;
&amp;nbsp;</mods:abstract><mods:originInfo><mods:dateIssued encoding="iso8601">2023-10-13</mods:dateIssued></mods:originInfo><mods:originInfo><mods:publisher>"Research Science and Innovation house" LLC</mods:publisher></mods:originInfo><mods:genre>Maqola</mods:genre></mods:mods>